Honzik & Besi

Rozhlasový program a prekážková dráha, čiže zo života psa pomocníka

Rozhlasový program a prekážková dráha, čiže zo života psa pomocníka

Pridané: 18.11.2015 0

Ahojte! Tu Besi. Tak, ako som sľúbila, sa krátko po prestávke vraciam so správou, čo všetko sa v poslednej dobe udialo v mojom živote. A veru je o čom hovoriť!

Nechcem sa chváliť, ale v poslednom čase som sa cítila ako hviezda. Ba čo viac, skutočne som bola hviezda! Spolu s Katkou sme šli do štúdia v rádiu, a to nie v hocijakom – navštívili sme známe české Country Radio. Počas vysielania Katka rozprávala o canisterapii a o psích pomocníkoch. Nie som si celkom istá, prečo som nemohla nič povedať do mikrofónu, ale koniec koncov, nemôžem sa sťažovať – napokon, veľká časť rozhovoru bola o mne! A aj keby tak nebolo, bol to skutočne milý zážitok – z redaktora sa vykľul veľmi priateľský človek (rád sa so mnou pobavil a pomojkal ma – to som nemohla premeškať :) ). Samotné štúdio je veľmi zaujímavé miesto – a viem, o čom hovorím, lebo som si dôkladne prezrela všetky prístroje, ktoré tam používajú. Chcela by som sa tam ešte niekedy vrátiť… ktovie, možno sa potom budem môcť sama ozvať poslucháčom!

Po vysielaní sme sa vybrali s Katkou na prechádzku. Ako správne hviezdy sme chodili po obchodoch, ale nezabudli sme ani na podstatnejšie veci, ako napr. vybavenie záležitostí na pošte. Počas prechádzky dostala Katka geniálny nápad – vzala ma do obchodu pre zvieratá. Síce mi tam nič zvláštne nekúpila, ale mohla som nadviazať veľmi zaujímavé známosti. Boli tam králiky – musela som na ne teda dávať veľký pozor, ale ja predsa viem ako sa treba správať v spoločnosti. Boli tam tiež morské prasiatka – milé, ale príliš upišťané. Dobre, že mám anjelskú trpezlivosť!

Spomínam si na ten deň s veľkou radosťou – skutočne sa mi páčil, čo som koniec koncov dávala najavo tým, že som bez prestávky kývala chvostom. A keďže ja sama som mala dobrý deň, chcela som dať trochu tej energie aj iným – a tak som sa usmievala aj na okoloidúcich tak široko, ako som len vedela!

Prejdime však teraz na informácie o mojom školení – celý čas sa učím, nemyslite si, že sa len hrám na hviezdu a vyvádzam 😉

Naposledy som cvičila nosenie rôznych predmetov. S papierovými servítkami mi to šlo dobre, tak som postúpila na vyššiu úroveň: „magická nádobka”. Tak ju nazýva Katka, hoci ide iba o malú plastovú fľašu. V skutočnosti s ňou však musím súhlasiť – tá fľaštička je totiž plná dobrôt… Našťastie si Katka sem-tam spomenie na to, že by bolo vhodné odmeniť ma za moju ťažkú prácu (keď mi to tak dobre ide!) a dovolí mi trochu si pomaškrtiť :)

besi_i

Okrem „magickej nádobky” sa v poslednej dobe zaoberám ešte jedným: športom! Katka so mnou cvičí niečo, čo by som mohla nazvať „psí parkúr”. Spočiatku sa mi táto hra veľmi nepáčila, ale uvedomila som si, že ide o vycvičenie mojej obratnosti – a využívam tieto cvičenia najlepšie ako môžem. Hneď si pripomeniem názvy niektorých prekážok… je tam obruč (cez ktorú sa skáče), kladina (po ktorej sa chodí) aj pohyblivá kladina (po nej sa tiež chodí, ale treba dávať pozor na rovnováhu) – poviem Vám, že sama seba obdivujem za to, že sa mi tak rýchlo podarilo naučiť sa používať tie pomôcky! Okrem toho – lepšie ovládam svoje telo a skutočne sa z toho teším.

Teraz však už musím končiť – musím sa začať pripravovať na atrakcie tohto týždňa. Katka vraví, že konečne prišiel ten moment, keď… budem môcť ísť na koncert! Teším sa, ale takisto premýšľam nad tým, či mi hlasné zvuky nebudú prekážať. Po koncerte pôjdeme na veletrh Rehaprotext do Brna – organizácia Helppes sa ho každoročne zúčastňuje, a preto tam nesmiem chýbať!

Som len zvedavá, kedy sa opäť stretnem s Honzíkom a jeho rodičmi – už mi je za nimi smutno…

Bozkávam Vás a už teraz sa teším na ďalší príspevok – Vaša Besi

Komentár