Honzik & Besi

V krajine psov, mačiek a ľudí – čiže ako som sa stala psom – pomocníkom

V krajine psov, mačiek a ľudí – čiže ako som sa stala psom – pomocníkom

Pridané: 02.11.2015 0

Ahojte! Prepáčte, že som sa tak dlho neozvala – ani si neviete predstaviť, aký pracovitý môže byť život psa! Ale nesťažujem sa – viem, že to všetko je pre dobro Honzíka :)

Nedávno som sa zúčastnila veľmi ťažkého školenia, a preto sme spolu s mojou trénerkou Katkou potrebovali niekoľko chvíľ odpočinku. Išli sme ku Katke domov – aké úžasné miesto! Spoznala som množstvo ľudí, hrala som sa s deťmi zo susedstva, ale nezabudla som tiež na sladké ničnerobenie 😉 Keď už o tom hovoríme – musím sa Vám s niečím priznať. Jedného dňa mi hračka Katkinho psa začala strašne liezť na nervy… a tak som ju roztrhala na kúsky. Dúfam, že sa môj nový kamarát na mňa nehnevá!

Keď už hovoríme o kamarátstvach – v poslednej dobe som si vytvorila skutočne veľa známostí. Ako pes – pomocník musím vedieť, ako sa správať medzi ostatnými, a preto každý piatok navštevujem miestnu klubovňu, kde som už spoznala mnoho iných zvierat. Pred nejakým časom som tiež strávila pár dní s králičkom, ktorý pracuje pre naše stredisko – bolo to skutočne milé, ale musela som si dávať pozor, aby som mu náhodou neublížila – mal také tenučké ušká!

Besi, pes pomocník, pes a králik

Pred časom som sa tiež vybrala priamo do centra Prahy – pánečku, čo som tam videla! Katka ma vzala do kaviarne, v ktorej bolo plno mačiek. Nehovorte nikomu, čo teraz píšem, ale podľa mňa sú mačky veeeeeľmi divné… Preto som sa nimi tiež príliš nezaoberala – sedela som s Katkou a sem-tam som sa tiež hrala s obsluhou. Mačky sa síce poriadne bláznili, ale nepodarilo sa im vytrhnúť ma z koncentrácie, a aj keď to veľmi chceli, nerozbehla som sa za nimi – som predsa dôstojný pes!
V ten istý deň sa mi prihodilo ešte niečo úžasné – znovu som sa stretla s Honzíkom a jeho rodičmi! Rozprávali sme sa o tom, kedy sa už k nim budem konečne môcť presťahovať. Vyzerá to tak, že ešte v tomto roku s nimi budem každý deň!

Ach, bola by som zabudla na to najdôležitejšie! Musím sa Vám pochváliť – 12. septembra mi udelili diplom o ukončení školy pre psov! Samozrejme, urobila som všetko pre to, aby som dobre vyzerala: obliekla som si tógu a špeciálny baret – bola som ako skutočná študentka! Na záver ceremónie som musela sľúbiť, že budem vždy pomáhať Honzíkovi a jeho rodine. Ľudia, ktorí prijímali môj sľub, držali berlu – vyzerala trochu ako palice, ktoré Katka rozhadzovala a čakala, kým ich prinesiem. Našťastie som nemusela za ničím behať – stačilo, že som berlu po slovách sľubu oblizla. Bola strašne studená.

Na koniec slávnosti som sa opäť stretla s Honzíkom a jeho rodičmi. Veľmi mám rada tie stretnutia a vidím, že oni sa už tiež nemôžu dočkať, kedy budeme bývať spolu! Budem sa snažiť pomáhať im najlepšie, ako budem vedieť.

Preto už teraz končím – čakajú na mňa ešte školenia, na ktorých sa naučím, ako správne nosiť rôzne predmety, ktoré môžu byť potrebné v mojej novej rodine. Zatiaľ mi to ide celkom dobre – dúfam, že tréneri si to tiež myslia a sú na mňa hrdí!

Nezabudnite onedlho opäť prísť na môj blog – nový príspevok bude publikovaný už čoskoro. Papa!

Besi, pes pomocník, školenie na psa pomocníka

PS: Chcete vidieť, ako vyzeral text mojej prísahy?

Týmto sľubujem na moje chutné maškrty,
Že budem verne slúžiť mojim majiteľom,
Podávať, prinášať, otvárať, ukazovať, viesť
A ako len viem – pomáhať tak, ako som sa naučila.
Budem vernou priateľkou a spoločníčkou pri hrách,
A v každodenných činnostiach budem pomáhať tak,
Akoby každý deň bol skúškou mojej poslušnosti.
S hrdosťou a úsmevom skladám sľub a ako dôkaz – oblizujem berlu.

Komentár